Nelly Valanya

Po niekoľkohodinovom chodení zastala. Všetky veci ktoré držala v rukách pustila a nevedela uveriť vlastným očiam. Neveriacky hľadela a žmurkala zelenkastými očkami. „Je to pravda.“, vážnym a rozhodným hlasom povedala, zohla sa po veci, ktoré jej vypadli z rúk a zase začala kráčať, no rýchlejšie, ako zvyčajne. Vedela, že toto nové mesto, ktoré našla, jej prinesie plno nových zážitkov. Plno priateľstiev, ktoré sú pre ňu tabu, odkedy ušla. Prinesie jej ale určite aj zmenu, ktorou si nebude istá a ktorá sa jej v mnohých smeroch nebude páčiť, no teraz kráča plná nádeje do časti územia, ktoré je osídlené ľuďmi. Teda aspoň v to dúfa. Po necelej štvrťhodinke príde ku tabuli s názvom: Vitajte v meste Elda. Naširoko sa usmiala a postupovala ďalej. Čoskoro videla prvé domčeky. Čakala, kým niekoho uvidí, aby sa mohla prihovoriť a nejako sa spriateliť, no nikoho nevidela.