1.kapitola-Útek do života
„Ahoj ! Čo tu robíš také samé ?“ ,prihovorila sa malému vtáčatku ktoré asi vypadlo z hniezda. Zodvihla ho a vtáčatko ju radostne ďoblo do prsta na znak poďakovania. natiahla sa a vložila ho do teplého vtáčieho domova. S dobrotou v očiach sa na neho usmiala, zakývala mu a odišla. Veľmi dobre poznala aké je strašné len tak vypadnúť z hniezda, v jej prípade to bolo vyhodenie z rodiny...niečo ako vylúčenie z komunity. Ale na druhej strane keby nebola odišla tak by bola stále princeznička, namyslená a egoistická, ako jej ostatní členovia rodiny. Aj tak ich iba zdržovala, bola pre nich ponížením pred inými. „Au !“ , skríkla keď zakopla o vyčnievajúci koreň stromu. Prechádzala sa ako každý deň len tak po jej vlastne vychodenej poľnej cestičke. Bosými nohami hladká trávu a taktiež ju prečesáva jej dlhými šatami. Dôvod prečo si zobrala len tak na prechádzku jej krásne dlhé šaty je, že práve v tento deň má narodeniny. Nikto ju tu nepozná. Nikto jej neprišiel zagratulovať. Nikto si nespomenul. „Dnes sa to zmení. Dnes je ten deň. Dnes odídem zo samoty.“ , povedala si a rozbehla sa do jej provizórne vyrobeného domčeku, v ktorom žije už 8 rokov, pobalila si všetky veci a vydala sa na cestu, ktorá ju, ako dúfa, zavedie niekam, kde ju nebudú nenávidieť a odsudzovať za to, že nie je niekto, kým nechcela byť.
